James Peace

Kenneth James Peace o hlahetse Paisley, ka la 28 Lwetse, 1963.. Ke moqapi wa dipina wa Scotland, sebapadi sa piano sa dikonsarete le setaki sa ditshwantsho.
Pale ya Bophelo
[fetola | fetola mohloli]James Peace o hlahetse Paisley, naheng ya Scotland, ka la 28 Lwetse, 1963. Nakong ya bongwana ba hae o qetile boholo ba nako Helensburgh, e leng sebaka sa phomolo se lebopong la lewatle ka bophirima ho Scotland.[1][2][3] Lelapa la hae le ne le kenyelletsa bataki ba bangata (mohlala, John McGhie), mme o boetse o amana le Felix Burns, moqapi ya tummeng wa mmino wa tantshi karolong yaLekgolo La bo 20 la dilemo.[1][4] O ithutile ho bapala piano ho tloha ha a le dilemo di robedi mme a qala ho bapala phatlalatsa ha a le dilemo di leshome le metso e mene, a bapala mmino wa Scott Joplin.[3]
Ha a le dilemo di leshome le metso e tsheletseng o ile a amohelwa Royal Scottish Academy of Music and Drama (eo hona jwale e bitswang: Royal Conservatoire of Scotland) e le seithuti se senyenyane ka ho fetisisa sa nako e tletseng.[1][2][4][5] Ka 1983 o ile a fumana lengolo la B.A. degree ya ho ruta piano Yunivesithing ya Glasgow. Selemong se latelang o ile a fumana lengolo la diploma la ho bapala mmino ka mora ho bapala Piano Concerto No.1 ya Mendelssohnle sehlopha sa mmino wa diletsa sa RSAMD.[4][5] Kamora ho tlohela thuto ya semmuso, o ne a batlwa haholo e le sebapadi sa piano mme o ile a dula Edinburgh ho tloha ka 1988-1991.[1][6]
James Peace o ile a dula Bad Nauheim, Jeremane ho tloha ka 1991-2009.[7][8] Ho tloha ka 1998 o ile a ithutela tango, mme a hlahisa CD ya Scottish Tango ya dipina tsa hae tsa piano tse susumeditsweng ke tango, mme ka 2002 e ile ya e ba setho se hlomphehang sa Victoria College of Music.[4][9][10][11][12] Selemong sona seo o ile a ya maetong a konsarete a le mong karolong e ka leboya ya Jeremane ka Lwetse/Mphalane le Botjhabela bo Hole ka Pudungwana, mme a bapala ka lekgetlo la pele mmino wa hae wa Tango XVII, Hong Kong.[9][10][11][12][13][14]
Dilemong tse latelang, o ne a bapala haholo Uropa. O entse di-tango tsa hae metseng e meholo e latelang: Amsterdam, Athens,[15] Berlin,[16] Brussels, Helsinki,[17] Lisbon,[3][18] London, Madrid,[3][19] Oslo,[20] Reykjavík[21] le Vienna.[22]
Ka 2008 e ile ya eba setho se hlomphehang sa London College of Music ho bontsha kananelo ya ditshebeletso tsa hae ho tango.[23][24][25]
Kamora nako e kgutshwane Edinburgh o ile a kgutlela Jeremane ka Hlakola 2010 ho ya dula Wiesbaden.[1][2] Sena se ile sa etsa hore a be le tjantjello e ntjha ya boqapi mme a etsa difilimi tse kgutshwane ka tse ding tsa dipina tsa hae. Filimi ya K.James Peace in Wiesbaden ke e nngwe ya mesebetsi ya hae karolong ena.[23][24][25]
Meputso le Dikgau
[fetola | fetola mohloli]● Moputso wa Pele, Agnes Millar Prize. Glasgow, 1983[5]
● Moputso wa Pele, Dunbartonshire EIS Prize. Glasgow, 1984[5]
● Moputso wa Pele, Sibelius Essay Prize. Glasgow, 1985[5]
● Diploma ya Tlhompho, TIM International Composition Competition. Roma, 2000[1][2][6]
● Diploma ya Tlhompho, IBLA Foundation. New York, 2002[1][2][6]
● Kgau ya Sehopotso, International Piano Duo Association. Tokyo, 2002[26]
● Kgau ya Kgauta, Académie Internationale de Lutèce. Paris, 2008[1][2]
Boqapi bo ka Sehloohong
[fetola | fetola mohloli]

● Phororo (The Waterfall)[27]
● Idylls
● Pina ya Hoseng (Aubade)
● Meokgo e Kgutsitseng (Lento Lacrimoso)
● Makgasi a Lebetsweng (Forgotten Leaves)
● Oboe Sonata
● Ballade
● Mokete wa Hlakubele wa nomoro ya 1 (Ceremonial March no.1)
● Mokete wa Hlakubele wa nomoro ya 2 (Ceremonial March no.2)
● Kgauta ya Hwetla (Autumn Gold)[28]
● Pina ya Bosafeleng (Eternal Song)[1][29]
● "Bakeng sa Georgia" (puo ya Segeorgia: საქართველოსთვის)
Dihokelo tsa Kantle
[fetola | fetola mohloli]Ditshupiso
[fetola | fetola mohloli]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Birgitta Lamparth. "Keine ‘stacheligen’ Klänge", Wiesbadener Tagblatt (koranta ea Sejeremane), La 10 Hlakola 2012
- 1 2 3 4 5 6 Julia Anderton. "Tango wie eine süß-saure Geschichte". Wiesbadener Kurier (koranta ea Sejeremane), La 24 Mmesa, 2012
- 1 2 3 4 Soledad Carrizo-Araya. "Una entrevista al compositor James Peace". Hoja de Ruta Digital. Tšitoe 2022
- 1 2 3 4 Sabine Klein. "Meine Musik ist wie ich - sehr romantisch". Frankfurter Rundschau (koranta ea Sejeremane), 1992, khatiso 254, leqephe 2
- 1 2 3 4 5 G. Müller. "Die Seele des Klaviers tanzt Tango". Kulturspiegel Wetterau (makasine oa Sejeremane).La 17 Mmesa, 2001, leqephe 5
- 1 2 3 "James Peace". FRIZZ (makasine oa Sejeremane).Pherekhong 2001, leqephe 5
- ↑ Manfred Merz. "Virtuose, gefühlsbetonte Welt der Romantik", Wetterauer Zeitung (koranta ea Sejeremane),La 12 Tšitoe 1992, leqephe 19
- ↑ "James Peace". The Tango Times (Makasine e New York). Nomoro: 2002/2003 (39). leqephe 1 - 5
- 1 2 3 National Library of Scotland. Tango escocés
- 1 2 3 Philharmonie de Paris. Tango escocés
- 1 2 3 de bibliotheek. Tango escocés
- 1 2 "James Peace". La Cadena (Makasine oa Sedache).Tšitoe 2002, leq. 26
- ↑ TangoTang, Hong Kong (香港). Koranta, la 8 Tšitoe, 2002
- ↑ "James Peace". 南華早報 (Koranta ea Hong Kong). La 9 Tšitoe, 2002
- ↑ Bukana ea konsarete {Για σένα Αγγελική}. Athens, La 27 Mmesa, 2016
- ↑ Tangodanza (makasine oa Sejeremane). Nomoro:: 1/2002 - 9
- ↑ Poster ea konsarete (leeto la konsarete Finland ka 2014)
- ↑ Poster ea konsarete (leeto la konsarete Portugal ka 2016)
- ↑ Poster ea konsarete (leeto la konsarete Spain:¡Feliz Cincuenta Cumpleaños - 2013!)
- ↑ Listen.no. James Peace (flygel). Munch Museet. Oslo, La 16 Tšitoe 2004
- ↑ Ríkarður Ö. Pálsson. "Skozkir Slaghörputangoár". Morgunblaðið (koranta ea Iceland). La 14 Tšitoe 2004
- ↑ Bukana ea konsarete (Vienna). La 23 Pherekhong 2005
- 1 2 3 National Library of Scotland. K. James Peace in Wiesbaden
- 1 2 3 Deutsche Nationalbibliothek. K. James Peace in Wiesbaden
- 1 2 3 Whittaker Live. "Wiesbadener Highlander K. James Peace - New DVD"
- ↑ "International Piano Duo Association (東京), Tokyo. Lethathamo la bahlōli ba 2002". Archived from the original on 2020-05-27. Retrieved 2026-02-18.
- ↑ Hessisches Staatstheater. Incwajana yekhonsathi 12 no-19 kuNobayeni, 2021
- ↑ "Violine schwebt über das Orchester". Schwäbische Post (Moqolotsi oa litaba oa Jeremane). La 4 Mphalane, 1998
- ↑ National Library of Scotland. Eternal Song Op.32, Peace, K. James
- ↑ British Viola Society Newsletter, Phato, 2023
- ↑ Hoja de Ruta Digital, México. "Una corta historia del tango", La 22 Mmesa, 2024
- ↑ National Library of Scotland. Tangos op.33, Peace, K. James