Josiah Tshangana Gumede
Josiah Tshangana Gumede (eo hape a neng a bitswa J.T. Gumede) (Mphalane 9, 1867 - Pudungwana 6, 1946) e ne e le ralipolotiki wa Afrika Borwa ebile e le ntate wa Archie Gumede. O hlahetse motseng wa Healdtown, Fort Beaufort ka Eastern Cape wa kajeno.
Ho ka etsahala hore ebe o ile a qala sekolo sa hae sa mathomo Sekolong se tummeng sa Boromuwa sa Healdtown Wesleyan. Ka mora ho qeta sekolo sa hae sa mathomo, o ile a tswela pele ho ya Native Institute e Grahamstown ka selemo sa 1882/83 moo a ileng a kwetlisetswa ho ba mosuwe. O qalile mosebetsi wa hae wa ho ruta Somerset East kapa botjhabela.
Ka motswako o makatsang wa diketsahalo, Gumede le Martin Luthuli ba ile ba etsa setswalle le Dinuzulu kaCetshwayo, morena e monyane wa Zulu. Jwalo ka Nduna (hlooho) o ile a kenella ka seqo ntweng ya naha ya Dinuzulu. O ile a bona ka seqo boiteko ba Maburu ba ho fumana dikarolo tsa Zululand bakeng sa temo. Ntlo ya Direkoto, London, Lloyd George dipampiri, Letoto la F?Box 227/Folder 2, Gumede ho ya ho Letona la Tlotlo Lloyd George, la 1 Tshitwe 1919. Pele ho ho hapuwa ha Zululand ke Brithani, Gumede o ile a tloha ho ya Bergville ha a qala ho ya temong. Ka 1893 o ile a etela Engelane e le setho sa Khwaere ya Zulu, e thehilweng ke Saul Msane le Moruti William August Illing, moromuoa wa Lutheran ya koetlisitsweng Jeremane eo kamora 1869 a ileng a latola tumelo ya hae ya Lutheran mme a fetoha mosokolohi wa Kereke ya Anglican. Khwaere ya Zulu e ile ya ba le kgethollo e totobetseng ya morabe Engelane.
E ne e le setho sa mothehi wa mekgatlo e mmedi ya bohlokwa ya Ma-afrika naheng ya Natal ya bokolone, Funamalungelo le Natal Native Congress, leha a sa ka a ya kopanong ya pele ya Natal Native Congress ka Phuptjane 1900.[1] O ne a sebeletsa e le hlooho ya Masotho Scouts nakong ya Ntwa ya Anglo Boer ya 1899-1902. Bopaki ba hae ka pela ditaba tsa Matswallwa a Afrika Borwa, seo ho thweng ke Lagden Commission ya 1904 bo senotse hore o rata setso sa MaZulu. Ka 1906 Gumede e ne e le e mong wa baemedi, hammoho le morena lesesa tenki Tsotetsi ba Batlokwa le Kgosi Moloi wa Makgolokwe ho ya Engelane ho ya ipelaetsa kgahlanong le tahlehelo ya naha ya baholo-holo ba bona eo batho ba Batlokwa le Makgolokwe ba neng ba e lahlehelwa ke yona dinaheng tsa mehleng tsa Boers. Gumede e ne e le yena ya neng a sebetsa jwalo ka mofetoledi wa puo ya Senyesemane le Sesotho ho molaodi, kaha o ne a tshepuwa haholo ke batho ba Makgolokwe le Batlokwa, le hoja ba sa ka ba fumana seo ba neng ba se lebeletse. Makgolokwe le Batlokwa ha ba a ka ba lahlehelwa feela ke dikgomo tse 7,000, empa hape ba ile ba lahlehelwa ke £2,000, e leng tjhelete e neng e sebedisitswe nyeweng ya naha ya bona. Engelane, ramolao ya tswaletsweng Trinidad, Henry Sylvester Williams, o ile a nka boikarabelo ba ho hlokomela baemedi bao.[2] Motho e mong ya ileng a fuoa boikarabelo ba ho emela ditabatabelo tsa batho ba Tlokwa e ne e le Ngaka Evans Darby, mongodi wa mokgatlo wa League of Universal Brotherhood (LUB) Afrika Borwa (12 Pherekhong 1907, leq. 122). Ha a kgutlela Afrika Borwa a ena le dikgosi tsa Tlokwa le Kgolokwe ka la 13 Motsheanong 1907, Josiah o ile a tshwarwa ka lebaka la ho tloha naheng a sa fumana tumello e hlokahalang. Tlaleho ya taba ena e fanoeng ke Reuters e ile ya phatlalatswa dikoranteng tsa Manchester Guardian le The Times (leq. 5) ka la 5 Motsheanong.
Tlhokomelo ya dipolotiki ya Gumede e ne e fihlile boemong bo phahameng pele ho thehwa Union ya Afrika Borwa ya ba basweu. Ha a hlokomela thabo e neng e le teng hara basweu pele ho kopano ya ho bula ya Kopano ya naha ya Afrika Borwa, Gumede o ile a hlahisa matshwenyeho ka boemo ba Ma-afrika ka hara Union. Gumede e ne e le setho sa Motheo sa Congress National Native ya Afrika Borwa ka Pherekgong 1912. Ka 1913 o ile a hlahisa nyatso ya hae ya Molao wa naha ya matjhaba wa nalane, o neng o fokotsa phihlello ya Ma-afrika ho 7% feela ya naha. Ka 1927, o ile a kgethwa e le mopresidente wa ANC mme a sebeletsa dilemo tse tharo. O ne a le moemedi wa mokgatlo o kgahlanong le boemphera ka Brussels.[3] Kaha o ile a utlwela makomonisi bohloko ka mora ho etela Soviet Union, Gumede o ile a lelekwa ANC ka 1930.[4]